Omrvinky: pár nových podnikov, jedna debata a nové Pyré (+súťaž)

Konečne máj ako má byť. Aj trochu teplo, aj poriadne dažďa, naše prvé dve jahody sme jedli asi pred týždňom. Rastie aj všeličo iné, všetko som spísal do nových Omrviniek.

Recept na kuchársku knihu

Tento utorok bola vo Foxforde na Laurinskej 1 debata o tom, ako vydať kuchársku knihu. Rozprávali Andrea Žačoková – editorka vydavateľstva Slovart, Martin Pyco Rausch -autor kuchárskej knihy a Miro Kubecka – foodstylista a fotograf.

Dobre moderovaný pokec aj kopa zaujímavých informácii. Napríklad tá, že musíte predať 3.000 kusov, aby ste sa dostali na nulu. Platí pri verzii, že si knihu sám napíšete, nafotíte aj vydáte. Ani pri verzii s vydavateľstvom to nevyzerá ako mimoriadna zárobková činnosť. Miro zasa spomínal, že by sa pri fotení možno vyhol cibuláku a v zásade nafotí aj držkovú. Problém má len s vyslovene nekvalitným produktom plným chémie. U Pyca sa mi páčilo, že priznal k svojej knihe takej aká je.

Výsledok debaty pre mňa bol, že knihy si chcú ludia vydať hlavne pre svoju radosť. Lebo to jednoducho chcú urobiť. Treba si len rozmyslieť formu a vybrať si cestu s vydavateľstvom alebo na vlastnú päsť.

Beseda Recept na dobrú kuchárku

Andrea Žačoková: editorka vydavateľstva Slovart, Pyco: autor kuchárskej knihy a Miro Kubecka: foodstylista a fotograf

Akcia bola dobre moderovaná a hostia primerane ukecaní aj vtipní. Ďalšie podobné akcie by mali nasledovať. Dúfam, že budú rovnako vydarené. Foxford samotný zatiaľ nehodnotím, lebo sa ešte len prejedám jeho ponukou. Všetko ostatné bude v samostatnej recenzii.

Magazínu Pyré sa darí

Teším sa, že tento projekt pokračuje. Ak rátam aj nulté číslo, vydali nedávno už tretie pokračovanie. Téma je tentoraz Drevo a prekvapilo ma, kolko miesta našli články o jedle. Viac ako polovica časopisu. Reportáž o Sitičovej babke sa mi páčila najviac. Hlavne množstvá uvádzané v receptoch – za 5Kčs maslo.

Jediná vec, ktorá mi trochu prekážala, sú trochu ponuré fotky. Myslím tým tmavé. Ak je to vec tlače a papiera, chcelo by to vyladiť. Ak je to autorský zámer, tak to beriem ako súčasť grafického konceptu. V porovnaní so zahraničnými titulmi si myslím, že je to zrejme druhý prípad.

Čo je lepšie, postupne ožila aj webstránka magazínu. Mimo odkazu na objednanie vydania je tam chvalabohu aj blog a slušné množstvo článkov. Papierové vydanie vrátanie hmatového aj čuchového dojmu stojí 8€.

Druhé číslo magazínu Pyré (vlastne už tretie)

Sitičova babka, krásne čítanie

Moje obľúbené mezze

Ešte viac receptov

Tekutý dym

Súťaž

Jeden výtlačok posledného číšla má pre vás redakcia. Vyhrá ho ten, kto správne odpovie na otázku a vyberieme ho. Aká bola téma nultého vydania magazínu Pyré?

Odpovede len emailom na delikatesy (zatočenýznak) klimo (bodka) net, najneskôr do nedele 18. mája 2014 polnoci. Predmet nech je „Súťaž“. Jediného výhercu uverejníme v tomto článku nasledujúci deň, teda v pondelok 19. mája 2014.

Vyhodnotenie

Spolu sme dostali 18 odpovedí, z nich 16 bolo správnych. Témou nultého čísla magazínu Pyré bol Trh. Spomedzi všetkých správnych odpovedí sme vybrali jediného výhercu, ktorý dostane najnovšie číslo s témou Drevo. Je ňou Andrea Nováková z Bratislavy. Gratulujeme a posielame cenu.

Bistro, zasa bistro

Bratislavské Korzo sa bude dať pomaly premenovať na bratislavské Bistro. Čo nový podnik, to bistro. Ponukou možno, atmosférou už menej. Skôr bežné kaviarne, bežné domáce limonády a koláče.

Včera som v práci urobil výnimku a šiel sa naobedovať. Pomerne stabilný podnik Gatto Matto na Panskej pribral aj priestor s vchodom rovno z ulice a pomenoval ho Bistro. Je úplne oddelené od materského podniku. Vonku 4 stoly, vnútri jeden dlhý pult. Na jednej jeho strane je personál so zariadením, druhá strana je lemovaná barovými stoličkami. Naozaj malé a rýchle miesto, ktoré vyslovene núti do konverzácie. Keď si sadnete, nebudete predsa na seba s čašníkmi len tak civieť. Keď ochutnám viac, možno z toho bude aj malá recenzia.

Začínam mať dosť kávy

Neprestávam sa čudovať, ako sa na takom malom priestore a v relatívne malej branži vedia ľudia takto handrkovať. Škaredý pocit vo mne rastie pár rokov, nedávno začal naberať obludnejšie obrysy. Možno to spustil aj článok od Daniela Dudinského, ktorého časť kávovej komunity berie ako príliš hlasného kriklúňa. Nie vždy s ním súhlasím, ale v podstatných detailoch reže do živého. Tomu samozrejme zodpovedajú aj reakcie. Ad hoc agresivita napríklad.

Nechcem vás obťažovať zbytočnou trudomyseľnosťou, preto krátko a dúfam aj naposledy. V tejto dobe má príliš veľa ľudí príliš veľa patentov na najlepšiu kávu. Niektorí sa oháňajú certifikátmi, iní zasa účinkami na zdravie, ďalší zasa férovým podnikaním. Može sa vám stať, že pôjdete na dve rôzne školenia o káve a dozviete sa protichodné názory.

Z vlastnej skúsenosti, pred piatimi rokmi mi tiež nevadili zhorené olejnaté zrná zmesiek a dnes je všetko inak. A zajtra bude tiež. Jediné, čo vám dnes viem povedať, je toto: Ak vám to chutí, pite to. Ak chcete skúšať niečo nové, vyskúšajte to. A keď vám to nebude chutiť, nič sa nestalo.

Podľa môjho skromného názoru, kto si robí svoju robotu v súlade so svojím svedomím, nepotrebuje sa ani oháňať papiermi, ani zakladať asociácie, ani vyrábať iniciatívy. Pre pozdvihnutie kávovej kultúry by pre začiatok úplne stačilo, aby si každý robil svoju vlastnú robotu. Zdôrazňujem akokoľvek. Len vďaka tomu tu bude pestrosť, zákazníci si budú môcť vybrať aj uvidieť rozdiely.

Aj pre toto som sa rozhodol nezúčastniť ďalšieho ročníka Coffee Festu. Fakt ma už nebaví ten karneval okolo. Nedajte sa znechutiť, to podstatné je káva, tak si ju užite. V kaviarni, na festivale, workshope aj školení. Držím vám palce.

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *