Najviac kávy, potom čokoláda a trochu čaju

Minulý víkend bola v Bratislave výstava kávy, čaju a čokolády. Bol som sa pozrieť v piatok, kedy sa akcia ešte len začínala.

Výstava bola v priestoroch hotela Crown Plaza, navigácia bola dobrá a vedľa recepcie fungovala aj šatňa. Akcia bola rozdelená do niekoľkých miestostí. Väčšinu zaberala káva, potom čokoláda a čaju bolo asi najmenej, resp. bol v najzadnejšej miestnosti.

Na prvé obzretie bolo jasné, že výstava si svojich účastníkov nevyberala a bolo tu doslova všetko. Od POD automatov a kávy Caravaggio, cez rwandskú Goriffee, Čiernu Perlu, Samay, Green Plantation, Štrbské presso, 9grams, Galliano, O’Coffee, Barzzuz s Ebenicou až po Jager Kaffee a vietnamskú kávu. Alebo inak, viacero vystavovateľov ponúkalo kombináciu produktov, mimo kávy aj čaj alebo čokoládu. Pripočítajte k tomu takmer všetky známe slovenské značky čokády a rakúskeho Zottera. Z čaju tu boli reálne len dva serióznejšie stánky, zvyšok boli doplnky. Morská soľ, perníky, cupcakes, kávové pivá a bio potraviny.

Prvý deň výstavy som sa tešil hlavne na prednášky. Stihol som jednu veľkú o káve. Rečnili na nej Ján Krekáň (Štúr café), Ivan Malinka (Moods), Lukáš Jagnešák (Green Tree), Marek Fajčík (Ebenica), Oldřich Holiš (Academy of Coffee), Marián Galuška (Coffee Touch) a moderovala Simona Budinská z kavickari.sk. Debata ma trochu sklamala, až príliš často v nej bolo počuť, že rečník súhlasí so svojim predrečníkom. Reklama nakoniec začala liezť na povrch výraznejšie. Lebo ten berie kávu od toho, ten sa bol zas školiť u hentoho. Omnoho viac mi však vadilo vymedzovanie sa voči iným odvetviam, napríklad vínu alebo pivu. Akoby káva nemala vlastný svet a vlastné príbehy. Zaujímavé bolo napríklad konštatovanie, že pretlak vznikajúcich pivární môže ísť nakoniec na úkor kvality ponúkaného piva. Pri kaviarňach a bistrách už táto formulka zrazu prestala platiť. Čím viac kaviarní, tým lepšie pre kvalitu. Jediný rečník, ktorý sa ako tak snažil hovoriť vecne, bol pre mňa Oldo Holiš.

Po prednáške som šiel ochutnať čo ponúkali jednotlivé stánky. Ako prvú som ochutnal Goriffee, najsvetlejšie praženie, aké mali v ponuke, podľa balíčku medium roast. Prišlo sklamanie, plochá a nevýrazná káva. Príliš vysoká teplota a prázdne telo. Paradoxne Etiópia z Caravaggio hneď vedľa mala viac chute. Ďalší v rade boli 9grams zo Žiliny. Ich Etiópia bola kvetnatá, jasná až iskrivá, príjemné pitie. Potom som nakukol do stánku Jager Kaffee s výraznou červenou pražičkou. Z dvoch mlynčekov som si vybral kávu, ktorá mala menej olejnaté zrná. Komunikácia viazla, nedozvedel som sa prakticky nič. Iba že Diamantina. Jej crema sa mi strácala rovno pred očami, chuť bola nepríjemná, ostrá a spálená. Ponúkli mi tú druhú, olejnatú. S rovnakým výsledkom, len cremy bolo o niečo viac. Znova príliš vysoká teplota stroja.

Čierna perla skúšala svetlejšie praženie cez filter, ich Kenya sa mi zdala trochu podpražená, rovnako ako tá v stánku Coffein. Na druhej strane ani jedno neurazilo a v oboch stánkoch boli zhovorčiví. Ochutnávku som zakončil v Green Plantation a espressom z Kenye. Ovocné aj telnaté, chutné pitie. Škoda, že som nevidel ich minipražičku v akcii.

Napriek komerčnejšie ladenému konceptu výstavy beriem, že výber bol pestrý a rozdiely veľké. Navyše, jednotlivé stánky boli šikovne pomixované, takže rozdiely boli niekdy až obrovské. Každému chutí niečo iné a tu sa dalo krásne porovnávať. Podobne to bolo s čokoládou. Kakaové bôby, pralinky, tabuľková, plnená aj horúca čokoláda. Na čaje mi nezvýšil čas, preto ich nemôžem hodnotiť.

Záver

Na prvý pohľad sa dalo všimnúť, že výstava sa silne inšpirovala všetkými predošlými kávovými akciami a zmixovala ich do jedného celku. Umiestnenie v hoteli, prednášky, doplnkový tovar ešte aj dentálna hygiena. Prvý ročník mal niekoľko horších detailov. Zo začiatku nefungujúca hotelová klimatizácia, rečníkom na prednáške chýbala v pohároch voda, hudobná skupina umiestnená takmer v najzadnejšej miestnosti. Viem si tiež predstaviť, že nie každému vystavovateľovi sa možno páčilo, keď pár týždnov pred akciou mali zrazu nad sebou odborného garanta, konkurečnú pražiareň. Pričom garantovať mohol jedine ak súťaž baristov, komerčnú časť výstavy ťažko.

Napriek tomu akcia mala podľa mňa zmysel. Pre všetko to, čo som napísal vyššie. Naozaj široký výber vystavovateľov a možnosť porovnať. Mnoho vystavovateľov som tiež videl ochutnávať kávu a debatovať v iných stánkoch, takže ani tradičná kávičkárska atmosféra už nebola taká mrzká ako bývala. Možno už konečne dospievame do štádia, že sa prestaneme schovávať za pečiatky a certifikáty a každý sa bude vedieť postaviť sám za seba bez toho, aby to robil cez ukazovanie prstom na iných.

Fotogaléria

Oficiálna stránka výstavy
www.kavacajcokolada.sk

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *