Autor: Lenka Jíleková

Holandsku je vraj problém vyraziť zamestnanca. Detaily nepoznám (nelynčujte), ale dôsledky sú jasné: ak vás tu čašník bohorovne dvadsať minút ignoruje, nie je to preto, že je extrémne zabrzdený, ale preto, že má na saláme. Obe možnosti sa samozrejme vzájomne … čítaj ďalej →

Ako sa nenechať v koži turistu obabrať v reštaurácii. čítaj ďalej →

Bezcukrová cukráreň

Bezcukrová cukráreň Naal vykvitla toť na Karadžičke, takmer na rohu s Krížnou. Vliezla som zo zvedavosti, očakávajúc zo štyri šeredné zákusky a hnusné dia kekse. Ak ste niekedy videli diabetické oddelenie v našich supermarketoch, viete o čom hovorím.

Milujem Cafe V z niekoľkých dôvodov. Po prvé neodolateľne vyzerá: perverzne červené steny, vysoké stropy, blýskavé lustre, nahé drevené stoly a zopár retro zrkadiel. Alternatívna, tak trošku indy-pindy náladička, miestni intoši v pásikavých šáloch a bizarných tyrkysových svetríkoch, na barovej stoličke predvádza výstavný zadok krásna turecká sexica. Započujete však neraz aj ingliš; podnik si spravil dobré meno. Mám rada takúto – evidentne mierumilovnú – klientelu. Ak sa tu zomelie bitka, bude sa vysoko pravdepodobne bodať len sarkazmom. čítaj ďalej →

V Prahe mám obľúbených podnikov niekoľko, niektoré ale neslobodno spomínať pred desiatou večer a iné nepodávajú nič, čo by malo pevnejšiu konzistenciu. Aj keď leží v centre najcentrovatejšom, náhodou na Lehkou hlavu nenarazíte. To je však stav mnohých dobrých podnikov: … čítaj ďalej →

Ja viem, že som sa tu rozkrikovala, že nikdy nevarím, ale pravda je, že som opäť začala. Motiváciou mi bola nielen smrteľná gastronuda v bratislavských podnikoch, ale najmä fakt, že Milovaný je hrozne fajnový, takže ctižiadostivo hľadám niečo, čím mu … čítaj ďalej →